Človek nežije len prácou, aj keď práve táto oblasť tvorí jadro spoločenských vzťahov a jeho spoločenského uplatnenia. O zdrojoch moci a vplyvu človeka sa dá možno hovoriť aj mimo tejto oblasti, keď sa napr. človek dostane do dôchodku.
Na čom sa zakladajú teda zdroje moci a vplyvu? Tejto otázke sa chceme venovať trochu bližšie, nakoľko človek odchodom zo spoločenského pracovného okruhu stráca z neho plynúce zdroje moci a vplyvu a celkovo svoj spoločenský status.
Uvedenú skutočnosť mnohí pociťujú ako spoločenské zbezvýznamnenie, stratu svojej predchádzajúcej životnej orientácie a kariérovej kotvy. Iným sa zasa otvára priestor a čas pre uplatnenie ich schopností, po čom dávno túžili.
Ako na zdroje svojej moci a vplyvu v nových podmienkach?
Univerzálnym predpokladom našej úspešnosti je aktívny prístup k vlastnému životu.
Na úvod by sme si mali zmapovať aké roly zastávame v našom súkromnom živote, aké máme očakávania od týchto rolí a aké očakávania majú od nás v nich tí, ktorých sa tieto roly dotýkajú. Na dôkladnejšiu analýzu svojho rolového pôsobenia si potrebujeme ujasniť :
1. v akých všetkých rolách fungujeme v našom každodennom živote? (rodič, manžel, občan, hospodár, priateľ, sused, člen spolku a pod.);
2. aké sú ciele nášho fungovania v týchto rolách, aké hodnoty v nich vytvárame, aké sú prínosy z pôsobenia v nich (pre nás, pre druhých);
3. aké špecifické poznatky, zručnosti a správanie si vyžaduje každá z nich;
4. ktorými z nich v ktorej roli disponujeme (možno si pripraviť ich zoznam a určiť mieru ich rozvinutosti – napr. základná, stredne rozvinutá, rozvinutá); výsledkom tohto kroku je mapa našich kompetencií dávajúca obraz o našom kompetenčnom profile;
5. vyberme zo svojich kompetencií tie, ktoré majú pre našu životnú orientáciu strategický význam a ktoré potrebujeme prioritne rozvíjať;
6./ naplánujme a realizujme aktivity potrebné pre ich rozvoj; tieto aktivity nám umožnia rozvíjať naše poznatky a špecifické zručnosti potrebné pre náš efektívny výkon našich prioritných životných rolí a úspešné vytváranie hodnôt.
Kompetentnosť a dôveryhodnosť
Naše kompetencie vo vybraných oblastiach (rolách) a ich rozvoj predstavujú dôležitý zdroj našej moci a ich cielený rozvoj zvyšuje našu dôveryhodnosť a vplyv u tých, ktorých sa činnosti v týchto rolách dotýkajú (kompetenčná moc).
Dôležité je, aby naše cielené rozvojové aktivity, pokiaľ ide o rozvoj kompetencií, ako aj ich výsledky boli viditeľné pre tých, ktorým sú určené alebo ktorých sa dotýkajú.
Predpokladom moci aj v tejto oblasti je viditeľnosť našich kompetencií a rozvojových zámerov, ako aj ich efektov. Tieto sú zdrojom našej dôveryhodnosti.
Dôveryhodnosť možno považovať za ďalší zdroj individuálnej moci. Byť dôveryhodným predpokladá, že plníme ciele, ktoré sme si stanovili, dosahujeme výsledky, ktoré sme avizovali, že ich chceme dosiahnuť, ale aj to, že si plníme záväzky a sľuby, ktoré sme dali druhým. Nízka osobná dôveryhodnosť významne znižuje náš vplyv a našu vážnosť u druhých ľudí.
Informačné kompetencie
Vo funkcii akéhosi multiplikátora individuálnej moci vystupuje informačná moc. Jej prejavom je naša schopnosť získavať a sprostredkúvať druhým informácie, ktoré sú využiteľné v niektorej z oblastí životných aktivít, a to nielen u tých ľudí, ktorí sú súčasťou našich osobných, ale aj virtuálnych informačných sietí.
Tento zdroj moci je efektívnejší, ak funguje na recipročnom princípe, t. j. ak nie sme len emitori, ale aj prijímatelia informácií.
Náš význam rastie, ak si uvedomujeme dôležitosť informácií pre výkon činnosti v určitej oblasti, nakoľko pri obrovskom prebytku informácií sa môžeme nimi zahltiť. Rozvíjať informačnú moc predpokladá aj aktivity spojené so spracúvaním a ukladaním potrebných informácií, ako aj s výberom adekvátnych partnerov pre informačné väzby.
Efektívnosť fungovania informačných sietí zvyšuje aj občasné dávanie spätnej väzby tým, od ktorých dostávame cenné informácie, dotýkajúce sa hlavne ťažiskových oblastí našej životnej realizácie.
Zdrojová a vzťahová moc
Za zmienku stojí aj naša zdrojová moc. Spočíva hlavne v možnosti disponovať zdrojmi uľahčujúcimi činnosť v zvolených oblastiach našej životnej orientácie. Disponibilnosť zdrojov je aj zložkou statusového postavenia a možného získavania vplyvu v určitej oblasti práve na základe veľkosti zdrojov, ktorými disponujeme.
Podobne ako u vedúceho pracovníka, aj v našom individuálnom živote možno hovoriť o vzťahovej moci. Vzťahová moc sa v tomto prípade viaže na našu príťažlivosť pre druhých a následne na záujem o vzťahy s nami. Jej prítomnosť u každého z nás závisí na viacerých faktoroch a je špecifická prípad od prípadu.
Súčasťou vzťahovej moci sú napr.:
- naše záujmy,
- hodnoty, ktorými disponujeme a ktoré sú atraktívne pre druhých,
- spôsob, akým komunikujeme s druhými, ale napr. aj náš vzhľad a fyzická atraktívnosť.
Je dôležité uvedomiť si, čím sme atraktívni pre druhých, prečo nás vyhľadávajú resp. prečo nás ľudia nevyhľadávajú. Opakom vzťahovej moci je vzťahový deficit až sociálna izolácia. Cieľom nášho správania by potom malo byť uvedomenie si a cielené posilňovanie stránok zvyšujúcich našu vzťahovú príťažlivosť, resp., naopak, minimalizácia tých stránok našej komunikácie, vzhľadu a pod., ktoré znižujú našu vzťahovú príťažlivosť.
Nástrojom uvedomovania si svojho obrazu v očiach druhých je napr. vyžadovanie si spätnej väzby na svoje správanie od tých, na ktorých nám záleží.
Mäkká a tvrdá moc, ich využitie a spoločenské konzekvencie
Načrtli sme aspoň v krátkosti individuálne zdroje moci a vplyvu. Ich poznanie a využitie je zdrojom budovania si našej spoločenskej prestíže a úspešnosti, rovnako ako ich neznalosť nám môže „brániť lietať“.
Rozvinutie koncepcie a využitia mäkkej moci je teória amerického pôvodu a spája sa s menom Joseph S. Nye Jr. Mäkká moc je schopnosť ovplyvňovať preferencie a správanie druhých prostredníctvom atraktívnosti takých nehmotných aktív, akými sú:
- charizmatické osobnosti,
- atraktívna kultúra a jej hodnoty,
- atraktívne politické hodnoty,
- atraktívne inštitúcie,
- politiky, ktoré legitimizujú dosahovanie stanovených cieľov a dávajú im morálnu autoritu u členov určitej komunity.
Ak teda niekto chce ovplyvniť záujem a správanie druhých, musí im ponúknuť atraktívnu víziu v každej z uvedených oblastí. Dobré je, ak sa táto vízia môže opierať o fungujúce príklady a výsledky.
Protikladom mäkkej moci v získavaní vplyvu je tvrdá moc, kde sa vplyv dosahuje prostredníctvom presviedčania, pokynov a celkového donútenia. Obľúbenými východiskami tvrdej moci sú politická, ekonomická a vojenská sila. Využívanými nástrojmi tvrdej moci sú vojenská agresia, ekonomické sankcie, korupcia a zastrašovanie.
Mäkká moc využívaná v politike krajiny je priateľskejšia, má obvykle väčšiu popularitu tak doma, ako aj v zahraničí. Využívanie nástrojov tvrdej moci v domácej alebo zahraničnej politike podkopáva prestíž mäkkej moci a robí politiku štátu, ktorý ju využíva, arogantnou a neatraktívnou.
Mäkká moc a manipulácia
Využívanie mäkkej moci však môže mať aj manipulatívny účel. Ten je zjavný hlavne keď má poslúžiť na zmenu politickej orientácie štátu v záujme cieľov a potrieb iného štátu. Hodnoty mäkkej moci sa vtedy stávajú len marketingovým nástrojom pre získavanie stúpencov zmeny. Po realizácii želanej spoločenskej zmeny sa však situácia stabilizuje nástrojmi tvrdej moci a využívanie nástrojov mäkkej moci ide do úzadia.
Je dôležité hovoriť aj o tzv. dôležitých agentoch vplyvu, ktorí posilňujú videnie a stotožnenie sa s ponúkanou spoločenskou situáciou v širokej verejnosti. Takýmto dôležitými agentom spoločenského vplyvu sú hlavne médiá, a to tak elektronické, ako aj tlačené.
Médiá majú za úlohu prezentovať ponúkaný model spoločenskej zmeny a vykresľovať ho len v pozitívnej, atraktívnej podobe. Všetko dovtedy existujúce je prezentované ako zlé a nehodné ďalšej existencie. Kritické názory, ale často aj viditeľné fakty o nesúlade prezentovaného a reálneho stavu spoločnosti, sú v lepšom prípade zamlčiavané a v horšom sú ich hlásatelia označovaní za nepriateľov zmeny, ba priam za spoločenských škodcov.
Dôležitými agentmi vplyvu na realizovanie želanej spoločenskej zmeny sú aj vplyvné osobnosti, ktoré sú vyberané alebo vytvárané na to, aby zvýznamňovali navrhovanú zmenu a táto sa stala dôveryhodnou.
Nie ináč je to aj s vytváraním účelových spoločenských inštitúcií v ktorejkoľvek z oblastí života, ktoré sa prezentujú za strážcov a šíriteľov jedinej pravdy. Tu už nejde zrejme len o motiváciu ideálmi a atraktívnosťou. Takýto proces spoločenskej zmeny sa niekedy eufemicky nazýva farebná revolúcia.
Záver
Cieľom tohto príspevku bolo vzbudiť záujem o spoločenské kategórie moci a vplyvu na rôznych úrovniach ich existencie a prehĺbiť pohľad do mechanizmu ich tvorby a využitia.
Bude prospešné, ak si každý čitateľ z uvedeného vyberie a využije to, čo mu pomôže prehĺbiť záujem a úsilie o využitie a rozvinutie týchto nástrojov pre jeho individuálny životný úspech, prípadne pre ďalšie prehlbovanie jeho poznatkov v týchto oblastiach.
Libor Lubelec
(autor je sociológ)