Slováci sa zapojili do celoeurópskeho procesu utvárania moderných (politických) národov ako súčasť Uhorského kráľovstva. Bolo to teda prevažne v intenciách Smithovej26 zvislej cesty.
Katalyzátorom tohto procesu sa stala inteligencia, ktorej úlohou bolo predovšetkým vymedziť sebadefinície a ciele komunity prostredníctvom znovuobjavovania etnickej minulosti. Dialo sa to prezentáciou nových koncepcií cez starobylé symboly, ktoré sami osebe dávali pocit oprávnenosti národných ašpirácií a pôsobili inšpirujúco.
Všetko úsilie protagonistov procesu smerovalo k mobilizácii ľudu, z radov ktorého sami vzišli. Ich konanie a myslenie boli ovplyvňované vnútorným kontextom, ale aj externými podmienkami, ideológiami a myšlienkami danej éry.
Slováci a Maďari
Vedúce osobnosti slovenského národnoemancipačného hnutia je možné nazvať kultúrnymi nacionalistami, ako o nich uvažuje John Hutchinson30. Ich úsilie v prvých fázach neprekračovalo uhorský kontext, celé konanie sa odvíjalo pri rešpektovaní hraníc Uhorského kráľovstva a tohto štátu ako spoločnej vlasti.
Spočiatku sa otvorene nenastoľovali ani politické požiadavky, prvotným cieľom bola skôr vnútorná homogenizácia a konsolidácia spoločenstva, prebudenie jeho národného vedomia a posilnenie národnej identity.
Odlišné postavenie slovenského (ako poddanského, demotického) a maďarského národa (ako dominantného, privilegovaného) v spoločnom štáte malo za následok aj dvojaké formovanie národa a dvojaký nacionalizmus.
Tieto rozdiely vyvrcholili práve v 19. storočí a odzrkadlili sa v opozičnom postavení oboch národných hnutí. Kým slovenské národné požiadavky smerovali k naplneniu kultúrno-etnických práv, maďarské národno-politické hnutie malo od začiatku štátoprávne ambície s cieľom legitimizovať budúci štát existenciou jednotného politického (najprv ako stavovského, neskôr ako občianskeho) uhorského (maďarského) národa.
Symboly a tradície
Významným faktorom v slovenskom národnom hnutí sa stávali aj širšie sociálne a demokratizačné požiadavky. Ako dôležité prvky národnej identity sa ukázali tradície a symboly národného (etnického) života Slovákov, pretože úlohou slovenského hnutia bolo v počiatočnej fáze odkryť kultúrnu podstatu slovenského etnického národa, identifikovať atribúty, ktoré z neho vytvárali potenciálny moderný národ.
Na upevňovanie viery v existenciu národa slúžia najmä vyzdvihované symboly a tradície, relevantné pre aktuálny národný vývoj, ktoré pôsobia ako identifikačné znaky, prvky hraničného mechanizmu a garancia kontinuity. Tvoria tak symbolické hranice medzi patriacimi a nepatriacimi, ako aj premostenie vývojových etáp národa. Ich úlohou je integrovať dané spoločenstvo a vytvárať v ňom pocit svojbytnosti.
Prejavovať sa môžu defenzívne či ofenzívne, podľa toho, v akej situácii národ je a čo chce národné hnutie v danom okamihu dosiahnuť, v mene čoho a za akým cieľom chce mobilizovať.
Vysoká kultúra alebo folklór
Národný mythomoteur je v prvej fáze vždy vecou elity46. Jeho zložky nemusia byť nevyhnutne vymyslené, odzrkadľujú národný život na rôznych úrovniach. U národov, ktoré už kedysi v histórii mali „svoj“ štát, sú dôležitými predovšetkým starobylé štátne symboly (Svätoštefanská tradícia, České, Srbské, Bulharské kráľovstvo, ale i Veľká Morava), ktoré si napriek etnickej rôznorodosti ich obyvateľstva dominantný národ prisvojuje ako svoj „národný štát“47.
Rozvinutejšie národy preberajú svoje symboly predovšetkým zo sféry vyššej kultúry. Veľká časť podrobených národov čerpá zdroje najmä v regionálnej a ľudovej symbolike. Význam nadobúdajú folklórne prvky a ľudová slovesnosť, ktorá je sama osebe prameňom mýtov, legiend a tradícií pretavených do konkrétnych, zhmotnených symbolov. Mala kľúčový význam ako pamäť národa, ako spôsob prenosu tradícií z jednej generácie na druhú.
Posilňovanie národného sebavedomia
Národnú identitu posilňujú ambivalentné (seba)vedomia – vedomie starobylosti a vedomie perspektívnosti, inými slovami príbeh slávnej minulosti a vízia šťastnej budúcnosti, prípadne ešte silnejšie viera v historické poslanie národa, k naplneniu ktorého stále smeruje.
Dôležité je i sebapresviedčanie o schopnostiach a potenciáli vytvárať vyššie kultúry, byť prínosom pre svetové spoločenstvo.
Dušan Škvarna48 pomenúva popri týchto prvkoch posilňovania národnej identity dve tendencie – tendenciu sebaidealizácie a tendenciu zveličovania. Preceňujú sa minulé a budúce úspechy a zveličuje sa najmä negatívna prítomnosť ako plná krívd, utrpenia, útlaku a bolesti. Je tu citeľný zámer prebúdzať emócie, vytvárať pocit spolupatričnosti a identifikovať spoločných nepriateľov – utláčateľov, ktorí sú zodpovední za každodenné starosti ľudu.
Kultúrny nacionalizmus, spájajúci sa aj so slovenským národným hnutím, sa prejavuje podľa J. Hutchinsona vytváraním neformálnych kultúrnych a novinárskych spolkov, ktoré majú inšpirovať spontánnu lásku k národu prostredníctvom učenia o spoločnej minulosti plnej slávy a utrpenia. Rituály oslavujúce národnú kultúrnu jedinečnosť a odmietajúce cudziu prax slúžia na sebaidentifikáciu spoločenstva, na zhmotnenie tejto identity do každodenného života a na jej odlíšenie od iných komunít.
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.
Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady SR
(Celý príspevok bol uverejnený v Slovenskom časopise historickom, č. 2/2021. Medzititulky pridala redakcia.)
Obrázok: Pixabay
(pokračovanie)
Literatúra a poznámky:
26 Bližšie pozri SMITH, Anthony D. The Ethnic Origins of Nations. Oxford: Blackwell Publishers, 1988/1991
30 HUTCHINSON, John. The Dynamics of Cultural Nationalism: Gaelic revival and the creation of the Irish nation state. London: Allen and Unwin, 1987
46 Adresáti týchto symbolov boli v slovenských podmienkach zároveň často aj ich tvorcami, až do vzniku 1. ČSR, v ktorej možnosti masového vyučovacieho systému umožnili ich rozšírenie na všetky vrstvy obyvateľstva (na Slovensku i v Česku).
47 Aj tu je možné vidieť spätnú reflexiu, ktorá prezentuje minulé udalosti cez súčasnú optiku a historický vývoj vníma v aktuálnych reáliách, prípadne ho účelovo prekrúca.
48 ŠKVARNA, Dušan. Začiatky moderných slovenských symbolov. K vytváraniu národnej identity od konca 18. do polovice 19. storočia. Banská Bystrica: UMB, 2004. Dostupné aj online: ZLOM.P65 (netkosice.sk)