V Bratislave majú svoje ulice Poliaci Adam Mickiewicz, Juliusz Slowacki, Henryk Sienkiewicz, Maria Curie- Sklodowska, ale v máme aj Krakovskú ulicu, Varšavskú ulicu i Poľskú ulicu. Dosť poloník v hlavnom meste.
Keď som pôsobil na Veľvyslanectve SR vo Varšave, oslovil som vtedajšieho prezidenta hlavného mesta Poľskej republiky Marcina Świecického so žiadosťou, aby pomenovali niekoľko ulíc po slovenských dejateľoch. Ponúkol som mená našich osobností s poznámkou, že v Bratislave máme v centre niekoľko ulíc, ktoré majú mená po veľkých Poliakoch.
Môj návrh bol prijatý, poľskí priatelia mi však vysvetlili, že v centre Varšavy už nie je možné pomenovať novú ulicu, lebo jednoducho nie je. Navrhli mi štvrť Bialoleka a v nej širokú alej s tým, že sa tam chystá výstavba.
Tamojšia mestská rada na svojom zasadaní 24. októbra 1997 schválila pomenovanie jednej z nových ulíc po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. V zdôvodnení sa píše, že v súvislosti s návrhom pána Mariána Servátku, veľvyslanca Slovenskej republiky, pomenovať varšavské ulice menami významných slovenských osobností subkomisia pre názvoslovie Rady hlavného mesta Varšavy sa rozhodla prijať mená významných Slovákov, o. i. Milana Rastislava Štefánika do databázy názvov. Oficiálne mi to oznámili počas návštevy, ktorú som vykonal 17. decembra 1997. Dohodli sme slávnostné odhalenie tabule s menom gen. Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 1998.
Odhalenie bolo veľmi slávnostné, s hymnami, čestnou strážou i prejavmi. Písali sme o tom na Ministerstvo zahraničných vecí SR, neviem, či to dali do médií, boli to roky bez mailov, internetu, sociálnych sietí, digitálnych fotografií. Bol som šťastný, že sa niečo dobré podarilo a o fotodokumentáciu som sa nestaral. Samozrejme, že nemám ani selfíčko z onej ulice, lebo som to nikdy nerobil.
Dnes máme vo Varšave ulicu, ktorá nesie meno generála Štefánika, aj autobusová zástavka sa volá po Štefánikovi a tiež stanica metra pod Štefánikovou ulicou má jeho meno.
Vo Varšave máme i jedno malé námestíčko pomenované po Miroslavovi Ihringovi, veliteľovi Čaty 535 Slovákov, ktorej príslušníci bojovali vo Varšavskom povstaní. Čata bola nami i Poliakmi zabudnutá, tak som ju v liste prezidentovi Lechovi Walesovi pripomenul, ale to je už iná história.
Ako veľvyslanec SR pri Svätej stolici som sa na jednom podujatí zoznámil s milou grófkou Mariou Fede Caproni. Už počas prvého rozhovoru som zareagoval na jej priezvisko, povedal som to, čo by povedal asi každý Slovák, že generál M. R. Štefánik a Caproni… „Áno, odvetila pani Caproni, môj otec mal fotografiu generála Štefánika vo svojej pracovni“.
Štefánik ma s grófkou spojil a spriatelil. Už si nespomínam, či pani Mária už vtedy mala kontakt s Leteckými opravovňami v Trenčíne, lebo o niekoľko rokov sme sa v Trenčíne stretli. Vtedy v Ríme mi však navrhla, že by nám chcela darovať originálnu vrtuľu z lietadla Caproni.
Mohol som si ju vziať hneď. Navrhol som jej, že o pár týždňov príde do Vatikánu prezident SR a že sa pokúsim zorganizovať stretnutie, na ktorom by mohla tento darček odovzdať hlave nášho štátu. Pani Caproni s radosťou prijala môj návrh, ten som predostrel prezidentovi Rudolfovi Schusterovi.
Keď sme absolvovali návštevu vo Svätej stolici, pán prezident prijal pozvanie na obed od sympatickej pani grófky. Sprevádzala ho manželka pani Irenka a ja s manželkou Vierou. Spomínam si, že prezident Schuster si vo vile pani grófky všimol vrtuľu, ale nevedel, že vrtuľa po zjedení slávnostného obeda bude odovzdaná ako dar Slovenskej republike.
Marián Servátka
(Z pripravovanej knihy spomienok bývalého veľvyslanca.)