Slovensko ako národný štát má tridsať rokov. Je užitočné položiť si otázku o vízii a strategických cieľoch jeho ďalšieho smerovania minimálne pre najbližšie tri-štyri roky. Pretože v takýchto hektických časoch asi nemá zmysel stanovovať si dlhší časový horizont pre určenie rozvojových cieľov.
Stálo by za to urobiť si analytickú bilanciu toho, či a ako bol formulovaný národnoštátny záujem Slovenska v jednotlivých etapách jeho samostatnej štátnej existencie, členených napr. podľa jednotlivých volebných období a vlád.
Či vôbec bol formulovaný a ak bol, v akej miere sa ho darilo napĺňať v stanovených prioritných oblastiach.
Tak by sme sa asi dozvedeli, ako sa štát v prvých rokoch svojej existencie prakticky zbavil ingerencie vo viacerých strategických odvetviach, tvoriacich jadro ekonomickej suverenity Slovenska.
Hodnoty a smerovanie
Formulovanie národnoštátneho záujmu je východiskom pre formulovanie vízie a strategických cieľov rozvoja národného štátu.
To predpokladá v prvom rade stanovenie si a uplatňovanie v spoločenskej a individuálnej praxi základných národnoštátnych hodnôt, o napĺňanie ktorých sa budeme usilovať vo fungovaní štátu a ktoré budú súčasťou a tvorby vízie a stratégií rozvoja národného štátu, ako aj jeho konkrétnych politík.
Hodnoty národného štátu by mali jasne zadefinovať:
– akým chceme byť štátom,
– v čo veríme a aké hodnoty budú určovať našu štátnu existenciu,
– ako sa chceme (máme) správať pri uplatňovaní týchto hodnôt a dosahovaní našich rozvojových cieľov.
Hodnoty národného štátu sú sformulované hlavne v Ústave SR a zákonoch. Ústava a ústavnosť by mali tvoriť prioritné kritériá pre určovanie smerovania rozvoja Slovenska a jeho politík v jednotlivých oblastiach existencie štátu.
Hodnoty národného štátu musia obsiahnuť aj záväzky v uplatňovaní nami akceptovaných všeľudských hodnôt a medzinárodných záväzkov.
Ťažiskové oblasti a vektory
Hodnoty národného štátu musia byť:
– jasne formulované, zrozumiteľné a záväzné pre všetky subjekty ktoré tu pôsobia,
– dostatočne a zrozumiteľne komunikované subjektom na všetkých úrovniach fungovania národného štátu,
– musia byť vytvorené adekvátne spoločenské mechanizmy a inštitúcie na kontrolu toho, či sú tieto hodnoty adekvátne uplatňované v politikách a činnosti štátu, ako aj v činnosti v ňom fungujúcich subjektov na všetkých hierarchických úrovniach a vo všetkých oblastiach spoločenského života.
– musí byť stanovený mechanizmus a spôsoby vynucovania si plnenia stanovených hodnôt národného štátu.
Len tak sa môžu stať hodnoty národného štátu súčasťou efektívnej praxe na všetkých úrovniach života v štáte.
Medzi základné hodnoty podmieňujúce úspešné fungovanie národného štátu možno zaradiť napríklad:
– národnú suverenitu,
– národnú bezpečnosť,
– národnú kultúru, (udržiavanie a rozvíjanie národných kultúrnych hodnôt tak v oblasti duchovnej, ako aj materiálnej kultúry, posilňovanie národnej identity a vlastenectva),
– rozvinutosť ľudského potenciálu (kompetenčný potenciál, zdravotný potenciál, demografický potenciál, výkonový potenciál),
– sociálnu súdržnosť národného štátu – t. j. spokojnosť občanov a ďalších spoločenských subjektov s fungovaním štátu a jeho Inštitúcií, priaznivú spoločenskú atmosféru, spokojnosť občanov s vlastným životom v štáte a posilňovanie pocitu šťastia zo života.
– ekonomickú vyspelosť a výkonnosť (inovatívna ekonomika, zelená ekonomika, príjmovo atraktívna ekonomika).
Vízie a analýzy
Rozvoj národného štátu musí vychádzať z jasne formulovanej vízie pre smerovanie rozvoja ťažiskových oblastí fungovania štátu, ktoré sú v jeho gescii.
Východiskom pre úspešné stanovenie realizovateľnej vízie je vykonanie strategickej analýzy stavu a predpokladov rozvoja v týchto ťažiskových oblastiach jeho fungovania.
Analýza by mala reagovať na:
– problémy a ohrozenia rozvoja v týchto oblastiach,
– príležitosti rozvoja v týchto oblastiach (poznanie „konkurenčnej výhody“),
– realizovaný a vyhodnotený benchmarking s vyspelými štátmi EÚ v prioritných oblastiach rozvoja národného štátu.
Nadväzne na expertné zhodnotenie formulovať prioritné strategické ciele rozvoja týchto oblastí, ako aj predpoklady ich napĺňania pre určené časové obdobie.
Formulované strategické ciele rozvoja vybraných oblastí národného štátu by teda mali obsiahnuť:
– charakteristiku súčasného stavu rozvoja vo vybraných oblastiach,
– ciele koncového stavu v rozvoji týchto oblastí, spolu s prioritami dosahovania týchto cieľov,
– komunikáciu strategických cieľov na všetkých úrovniach riadenia v danej oblasti, s poukázaním na prínosy ich úspešnej realizácie pre rozvoj danej oblasti a tých, ktorí v nej pôsobia,
– zabezpečenie odstraňovania nejasností a prekonávanie odporu, pokiaľ ide o realizáciu cieľov účastníkmi týchto aktivít.
Od analýz k akcii
V nadväznosti na definovanie strategických cieľov pre rozvoj jednotlivých oblastí fungovania národného štátu je potrebné spracovať realizačný plán ich dosahovania alebo, ako sa hovorí, akčný plán, ktorý by mal:
– definovať aktivity potrebné pre zabezpečenie stanovených cieľov,
– definovať subjekty a ich zodpovednosť a kompetencie pri zabezpečovaní plnenia stanovených cieľov,
– formulovať etapy realizácie, časový harmonogram a nadväznosti v plnení cieľov,
– definovať spôsob monitoringu a vyhodnocovania plnenia stanovených cieľov,
– definovať náklady na plnenie stanovených cieľov a alokovať finančné prostriedky a ľudské zdroje nevyhnutné pre plnenie vytýčených cieľov v jednotlivých etapách realizácie ich plnenia (rozpočet).
Plán obnovy: ambície a riziká
Pre ilustráciu strategického rozvoja Slovenska uvediem strategické zámery Plánu obnovy – cestovnej mapy k lepšiemu Slovensku. Je to strategický materiál, ktorý má ambíciu byť globálnou víziou pre Slovensko.
Táto globálna vízia stojí na troch pilieroch (s. 6 vládneho materiálu), ktorými sú:
- inovatívna ekonomika,
- moderný štát,
- zdravá krajina (zdravie ľudí, verejný priestor, životné prostredie)
Je zameraná na 5 kľúčových oblastí verejných politík, ktorými sú:
- zelená ekonomika,
- vzdelávanie,
- veda, výskum, inovácie,
- zdravie,
- efektívna verejná správa a digitalizácia.
Týchto 5 kľúčových oblastí je ďalej rozčlenených do 18 komponentov Plánu obnovy a odolnosti SR. Realizačné ciele a reformy sú v rámci týchto 18 komponentov rozpísané na roky 2022 až 2026. Ide o rozsiahly a pomerne neprehľadný dokument (807 strán textu).
Jeho realizácia si vyžiada veľké úsilie zúčastnených a ukazuje sa, že viaceré návrhy reforiem nie sú pozitívne prijaté a sú odmietané tými, ktorých sa dotýkajú – napr. v justícii, školstve, zdravotníctve a perspektívne zrejme aj v iných oblastiach.
Taký rozsiahly počet reforiem nahustený do pomerne krátkeho času realizácie bude veľmi náročný na úspešnú realizáciu. Od realizátorov si vyžaduje vyčlenenie dostatočného rozsahu potrebného času na plnenie stanovených úloh, adekvátne kompetencie a dostatočný počet zúčastnených členov realizačných tímov a náročné manažovanie stanovených projektových cieľov.
Toto možno označiť za riziko jeho realizovateľnosti. Zvlášť ak členovia realizačných tímov budú svoju činnosť v tímoch vykonávať len popri svojom hlavnom pracovnom úväzku.
Ak by sa však ukázalo, že obavy o realizovateľnosť Plánu obnovy boli zbytočné a realizácia v rámci všetkých komponentov by bola úspešná, potom by prínos pre rozvoj Slovenska mohol byť značný.
Sociálna integrácia a dôvera v štát
Nebudeme teraz venovať pozornosť vízii a stratégiám rozvoja národného štátu, ktoré Plán obnovy zhrnul do 5 kľúčových oblastí verejných politík. Za pozornosť rozpracovania strategických cieľov rozvoja národnoštátneho záujmu stojí aj situácia v úrovni sociálnej súdržnosti občanov národného štátu a ich spokojnosti so životom a smerovaním, ktorá sa odráža v úrovni národného vedomia.
Každý národný štát, pokiaľ má úspešne prežiť, musí dosiahnuť určitú mieru sociálnej integrácie jeho členov, ktorá je predpokladom aktivity a formovania národného vedomia, národnej hrdosti a vlastenectva. Dnes môžeme vo verejnosti pozorovať slabnúcu úroveň národnej identity a hrdosti na príslušnosť k národnému štátu.
Dôvera v národný štát a jeho politickú reprezentáciu je na kritickej úrovni. Štát a jeho inštitúcie systémovo zlyhávajú, rovnako zlyháva aj napĺňanie prakticky všetkých uvádzaných systémových hodnôt národného štátu.
Dosahovať stanovené ciele národného štátu predpokladá hlavne:
– stanoviť atraktívnu, realizovateľnú a všeobecne prijatú víziu pre rozvoj národného štátu vo vybraných oblastiach jeho fungovania,
– komunikovať a objasňovať víziu stanovenú pre dané oblasti – funkcia verejnoprávnych médií, štátnych a verejnoprávnych inštitúcií, ale napr. aj seminárov a verejných odborných, ako aj spoločenských aktivít na objasňovanie ich významu prínosov,
– umožniť subjektom, ktoré realizujú víziu národného štátu, podieľať sa na jej dotváraní v daných oblastiach,
– pravidelne vyhodnocovať dosahovanie stanovených cieľov a odmeňovať tých, ktorí sa zaslúžili o ich realizáciu,
– komunikovať dosiahnutú úroveň rozvoja situácie v týchto oblastiach čo najširšiemu okruhu občanov.
Libor Lubelec
(Autor je sociológ.)
Foto: Pixabay